Róbert Sabol – Talent mesiaca

Róbert Sabol pochádza z Bardejova, no dlhodobo pôsobí v Košiciach. Folklórnemu tancu sa začal venovať už v detstve a dnes pôsobí ako tanečník, sólista aj lektor ľudového tanca. Počas rokov prešiel viacerými folklórnymi kolektívmi a postupne si vybudoval výrazný interpretačný štýl, ktorý spája techniku, energiu a prirodzený prejav.

Počas svojej tanečnej kariéry sa predstavil na viacerých súťažiach a prehliadkach doma aj v zahraničí. Významným míľnikom bolo získanie titulu laureáta celoštátnej súťaže a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha v roku 2024, ako aj predchádzajúce ocenenia na tejto súťaži. Práve postupové súťaže, ktoré sú súčasťou systému podpory talentov, zohrávajú v jeho príbehu dôležitú úlohu – vytvárajú priestor na rast, porovnanie aj získanie cennej odbornej spätnej väzby.

Súťaže a prehliadky v rámci folklórneho hnutia majú v tomto procese nezastupiteľné miesto. Prinášajú príležitosti na osobné stretnutia, výmenu skúseností aj konfrontáciu vlastného prejavu s inými interpretmi. Program Talenty kraja tieto momenty prepája a poukazuje na ich význam – ako na prirodzenú súčasť umeleckého aj osobného rastu.

Róbert Sabol je zároveň príkladom osobnosti, ktorá svoje skúsenosti prirodzene odovzdáva ďalej. Ako lektor pôsobí na workshopoch a tanečných domoch naprieč Slovenskom, kde pracuje s mladými tanečníkmi a približuje im folklór ako živú a súčasnú súčasť kultúry.

Pozrite si jeho pozvanie na súťaž Šaffova ostroha a nahliadnite do prostredia, ktoré formovalo jeho tanečnú cestu.

Video -> Talent mesiaca – Róbert Sabol

Jeho príbeh je pripomienkou, že folklór nie je len o tradíciách, ale najmä o ľuďoch, ktorí ich dokážu žiť, rozvíjať a odovzdávať ďalej.

Zároveň vás pozývame prečítať si rozhovor, v ktorom prezrádza viac o svojej motivácii, vzťahu k folklóru aj o tom, čo by si mal divák odniesť z každého vystúpenia.

Kedy si sa začal venovať folklóru a čo rozhodlo o tom, že sa mu venuješ dodnes?

„Ako 6-ročný som sa začal venovať tancu na základnej umeleckej škole Michala Vileca v Bardejove so zameraním na ľudový tanec. V tom čase o tom rozhodla moja mama. V jeden deň prišla a povedala, že spolu s bratom budeme chodiť do ZUŠky a na druhý deň sme už boli na skúškach. Keď sa na to pozerám spätne, celkom ma to tých 7 rokov bavilo. Hlavne kvôli partii ľudí. Samozrejme v puberte to začalo byť ťažšie a po vyštudovaní ZUŠ som s ľudovým tancom na istú chvíľu skončil, pretože som sa začal flákať s partiou po meste. Tanec sa mi vždy páčil a počas pauzy som doma v izbe tancoval drum and bass (haha :D). To, že sa tancu venujem dodnes, má na svedomí môj brat Marek Sabol. Nepáčilo sa mu, že sa flákam, a tak ma za uši dotiahol na tréning Folklórneho súboru Tarka v Bardejove. Počas môjho prvého roku v súbore som spoznal vynikajúceho choreografa a tanečníka Vladimíra Michalka, vďaka ktorému som pochopil, čo je to ľudový tanec. Ukázal mi smer. Vlado má veľmi veľkú zásluhu na tom, že sa tancu venujem dodnes.“

Čo pre teba folklór znamená? Je to skôr vášeň, tradícia alebo spôsob vyjadrenia?

„Folklór pre mňa znamená množstvo vecí. V prvom rade je to spôsob vyjadrenia, ukážka vlastnej identity a vnímania. Vnímam ho ako inšpiráciu a vášeň. Bez folklóru v tanečnej, hudobnej či spevnej podobe si neviem predstaviť život.“

Pochádzaš z Bardejova, pôsobíš v Košiciach – ovplyvnili tieto prostredia tvoj tanečný štýl? Máš obľúbený región alebo tanec, ku ktorému sa rád vraciaš?

„Určite to ovplyvnilo môj tanečný štýl. Môj tanečný štýl ovplyvnili moji pedagógovia a takisto aj iní tanečníci, s ktorými som tancoval v súboroch. Venujem sa hlavne regiónom Šariš, Spiš a Zemplín. Mrzí ma, že som sa nevenoval viac aj iným regiónom. Mám veľmi rád skočno mládenecké tance zo Sedmohradska. Prioritne sa venujem mužským sólovým tancom. Z toho sa odvíja aj môj obľúbený región – Zemplín, kvôli Jurajovi Šaffovi z Dlhého Klčova, Štefanovi Višňovskému zo Zámutova a Mikulášovi Vasiľovi z Poše.“

Čo je podľa teba na folklórnom tanci najnáročnejšie – technika, výraz alebo niečo iné?

„Podľa mňa je na folklórnom tanci najnáročnejší tanečný štýl. Technika sa dá vycibriť a výraz vychádza často z osobnosti človeka.“

Ktorý moment v tvojej tanečnej kariére ti najviac utkvel v pamäti?

„Najkrajšia časť v mojej tanečnej kariére je to, že sme sa spolu s mojím bratom Marekom Sabolom a veľmi dobrým kamarátom Vladimírom Kendrom prihlásili do tanečnej show Zem Spieva. Spoločne sme už tancovali v Detskom folklórnom súbore Vienok, neskôr v dospeláckom súbore Tarka a v rôznych tanečných projektoch. Na javisku sme sa vždy spoločne cítili ako doma. Vždy sme sa chceli učiť nové veci, makali sme a spoločne sme sa posúvali vpred. Show Zem Spieva bola pre nás vynikajúca príležitosť posunúť sa ďalej a tancovať spolu. Vytvorili sme si spoločnú tanečnú skupinu s názvom Bardfa a oslovili sme skvelých pedagógov Agátu Krausovú a Slavomíra Ondejku. Nikdy na ten čas, ktorý sme spolu prežili nezabudnem.“

Čo ťa na folklóre stále motivuje posúvať sa ďalej?

„Ako povedal Sokrates – „Viem, že nič neviem“. Najviac ma motivuje to, že sa viem stále posúvať ďalej, že sa môžem učiť nové veci a vzdelávať sa.“

Ako podľa teba vnímajú folklór a tradičnú kultúru mladí ľudia dnes?

„Podľa môjho názoru vnímajú mladí ľudia folklór veľmi pozitívne. Čo sa týka ľudového tanca, hudby a spevu, ho bohužiaľ môžu vnímať hlavne cez komerčné tanečné telesá a hudobné skupiny. Mrzí ma, že sa na Slovensku neprezentuje skutočná podoba tradičnej ľudovej kultúry. V dnešnej dobe je možné sledovať v profesionálnych kolektívoch, ktoré prezentujú ľudový tanec množstvo afektu a to sa mi veľmi nepáči.“

Čo podľa teba pomáha tomu, aby si mladá generácia našla cestu k tradíciám?

„Podľa mňa by pomohlo hravo vzdelávať deti na školách.“

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí by sa chceli venovať folklóru, ale ešte váhajú?

„Odkazujem im, že spoznajú množstvo úžasných ľudí, s ktorými zažijú krásne chvíle.“

Čo by si mal podľa teba divák odniesť z folklórneho vystúpenia?

„Zážitok. :) “